Hlavným cieľom príspevku je definovanie vzťahu národných a regionálnych dejín na základe analýzy epistemologických východísk týchto dvoch konceptov. Pri analýze budem vychádzať na jednej strane z kritiky konceptu národných dejín (u nás J. Horský, L. Vörös), ktorého prekonanie bolo v európskych historiografiách základným predpokladom pochopenia významu výskumu regiónov a ich dejín, na druhej strane z diskusií o vymedzení pojmov región, resp. regionálne dejiny v 70.-80. rokoch 20. storočia v západonemeckom (G. Zang), ale aj (s časovým posunom) v českom a slovenskom prostredí (J. Bartoš, J. Alberty). Osobitnú pozornosť budem venovať práve otázke definície pojmu región ako základnej podmienke teoretického zakotvenia a vedeckého statusu špecializácie dejín, ktorá sa v našom prostredí tradične označuje ako regionálne dejiny. Ako modelový príklad možného definovania pojmu región bude slúžiť Stein Rokkan a jeho štruktúra centrum–periféria, model, ktorý ponúka jeden z možných rámcov teoretického uchopenia a jeden z možných metodických návodov na vedecký výskum regionálnych dejín.