Pamätníky reprezentujú kolektívne spomienky na historické udalosti alebo osobnosti. Sú akýmsi médiom na vizualizáciu pamäte a interpretáciu minulosti, ktorá je formovaná jeho staviteľmi - aktérmi . Pamätník tvorí zhmotnenú identifikáciu k myšlienke, ideológii, štátu či inému zoskupeniu. Keďže má taktiež veľmi silnú komunikačnú schopnosť na šírenie politických a ideologických odkazov pre masovú verejnosť, stáva sa z neho tzv. politický symbol jednej záujmovej skupiny. Tieto symboly sú vybudované s cieľom o vytvorenie sociálneho a kultúrneho vzťahu so spoločnosťou. Verejný priestor v Československu sa v období socializmu významne menil v súvislosti s politickým dianím na jeho území. Po skončení druhej svetovej vojny vznikali vo verejnom priestranstve najmä vojnové pamätníky a pamätníky politickým a kultúrnym osobnostiam reprezentujúce národné ideály Československa. V prvých rokoch po oslobodení sa stavali pamätníky menšieho rozmeru a často sa odstraňovali či dokonca recyklovali už existujúce pamätníky. V päťdesiatych rokoch sa budovali už oveľa pompéznejšie pamätníky, ktoré vznikali vypísaním národnej súťaže a v tom čase boli podmienené diktátu socialistického realizmu. Rétorika štátu a národná politika si podmanila verejný priestor kde sa pamätníky ako aj iné zložky kultúry stali politickými symbolmi moci a propagandy.