Dnes sa už v historickej obci konsenzuálne prijíma fakt, že tematika dejín robotníctva („Labor history“) sa po roku 1989 dostala z pozície nadmieru pertraktovanej témy do úzadia a na okraj záujmu historikov. Situácia sa však už čiastočne zmenila a prirodzene vyvstáva potreba zaoberať sa analýzou doterajšej historickej spisby venujúcej sa tejto oblasti (samozrejme, vrátane tej spred roka 1989). Základné prehľady už existujú, ďalším krokom by mal byť podrobnejší rozbor v jednotlivých etapách slovenských dejín. Všeobecne patrí dané obdobie slovenskej histórie medzi najkontroverznejšie vôbec. Preto by bolo vhodné pred novými výskumnými podnetmi v rámci dejín robotníctva disponovať takouto analýzou. Príspevok si tak v tomto kontexte kladie za cieľ hĺbkovú analytickú deskripciu historiografie venujúcej sa robotníctvu v Slovenskom štáte (1939-1945) – bude skúmať literatúru zaoberajúcu sa všeobecným postavením robotníkov v hospodárskom a sociálnom kontexte režimu, úlohou a pozíciou monopolných kresťanských odborov či štrajkovým hnutím. Výstup štúdie bude spočívať v opise základného stavu, trendov a limitov v jednotlivých oblastiach dejín robotníctva v danej historickej etape.