Cieľom príspevku bude poukázať logické a historické chyby, ktoré sú súčasťou kolektívnej pamäti slovenského národa a ktoré majú obrovský vplyv na dnešný vzostup extrémizmu najmä medzi mladou generáciou. Autorka zároveň ponúkne možnosti, ktoré umoźnia spoločnosti poznať skutoćnú pravdu a tak zastaviť nekriticky prijímané, dlhodobo uznávané názory. V prvej časti príspevku autorka analyzuje historickú pamäť, jej obsah a historické základy. Slovenská historická resp. kolektívna pamäť národa sa začala formovať v čase národného budenia, v druhej polke dlhého devätnásteho storočia. Budovanie národného vedomia však slovenskí buditelia neopierali iba o historické fakty, o skutočnosti odzrkadľujúce dobovú realitu. V prvom rade sa slovenskí národovci zriekli uhorských dejín a vytvorili umelú aureolu o tisícročnom maďarskom útlaku smerovanom proti Slovákom. Za priamych predkov Slovákov boli označení obyvatelia Veľkej Moravy, ktorých jazyk a písmo bolo vśetkým slovanským národom blízke. Na uvedenú koncepciu neskôr nadviazali v prvej polke dvadsiateho storočia slovenskí ľudáci uplatňujúci autonómiu Slovenska. Závršením ich snaženia bolo vyhlásenie vojnového slovenského štátu a historická pamäť národa sa začala "nabalovať" o prvky nacistickej ideológie, najmä o prvky silného nacionalizmu a antisemitizmu (s odvolaním na štúrovskú generáciu). Sedemdesiat rokov po druhej svetovej vojne však opäť dochádza k prezentovaniu nacionalistických, častokrát extrémistických názorov v spojitosti s migračnou politikou Európskej únie. V druhej časti príspevku sa zameriame práve na dnešné prejavy extrémizmu na Slovensku - poukážeme na spoločné črty s prejavmi extrémizmu počas vojnového slovenského śtátu, taktiež poukážeme na spoločné základy, z ktorých vychádza dnešný aj historický extrémizmus a aký vplyv má naň do veľkej miery vymyslená, historická pamäť slovenského národa.