Múzea sú často spojované so zobrazovaním oficiálnej histórie, po páde komunistických režimov sa im však dostávajú úplne nové výzvy vo forme prezentácie minulosti na základe spomienok a pamäti. Výstavy po roku 1989 zmenili svoj charakter nástroja politickej propagandy a postupne sa začali objavovať výstavy venované obdobiu komunizmu. Vo výstavnej činnosti o nedávnej minulosti v aktivitách dnešných múzeí, galérií a rôznych záujmových spolkov možno badať dve výrazné paradigmy. Z jednej strany je komunizmus prezentovaný ako konzumný produkt, ktorý sa venuje predovšetkým móde, designu a životnému štýlu počas rôznych období komunizmu. Na druhej strane možno pozorovať výskyt výstav zameraných na čisto martýrsky postoj utlačovaných počas komunizmu. Pri analýze problematiky výstavnej činnosti o komunizme vyvstáva viacero otázok a možných diskusií. Do akej miery poskytujú pamäťové inštitúcie priestor na prezentáciu nežiadanej minulosti a ako ovplyvňuje názor spoločnosti usporiadanie výstav o komunizme? Tento príspevok sa zameria na výstavnú činnosť pamäťových inštitúcií v prezentácii komunistickej minulosti v Čechách a na Slovensku, bude sa snažiť konfrontovať rôzne formy výstav a skúmať ich dopad a interakciu so širokou verejnosťou.