Príspevok sa zameria na historicko-právnu analýzu postavenia českého obyvateľstva na Slovensku počas medzivojnového obdobia so zreteľom na odsun českých zamestnancov a ich rodín z územia Slovenského štátu. Článok v úvodnej časti zhodnotí historické dôvody, na základe ktorých sa na Slovensku ocitlo tak veľké množstvo českých zamestnancov, a postupne sa analýzou zhoršujúcich sa pomerov medzi Slovákmi a Čechmi dostane k historickým faktom a právnym základom odsunu českého obyvateľstva zo Slovenska, ako i ich ďalšieho postavenia v čase existencie Slovenského štátu. Česká imigrácia na Slovensko bolo najväčšia po vzniku Československa. Počiatočné nadšenie slovenského obyvateľstva zo vzniku ČSR však zakrátko vystriedal pocit menejcennosti a sklamania. Slováci čoskoro začali Čechov vnímať ako kolonizátorov a pánov, ktorí len v tomto postavení vystriedali Maďarov. Nová slovenská inteligencia sa snažila zaujať úrady na Slovensku, ktoré však boli obsadené Čechmi. Nemožnosť uplatnenia slovenskej inteligencie, unitárny ráz Československa a v neposlednom rade postoje Edvarda Beneša k národnej a národnostnej otázke. Aj toto boli fakty nahrávajúce fašistickej propagande v tridsiatych rokoch smerujúcej k vyhláseniu samostatného Slovenska, ktoré sa malo zbaviť všetkých, ktorí údajne škodili slovenskému národu – okrem iných aj Čechov. Vetu „Die Katze muss weg!“ (Tá mačka musí preč!), ktorú údajne vyslovil Adolf Hitler pri návšteve k Nemeckej ríši pričlenenej Petržalky, keď na bratislavskom nábreží zočil sochu Štefánika s českým levom držiacim československý znak, si autor do názvu zvolil ako symbolické vyjadrenie kolaborácie slovenskej politickej reprezentácie s nemeckým nacistickým režimom, a nakoľko bol český lev zo sochy krátko na to odstránený, aj ako symbol vyhnania Čechov zo Slovenska.