Po skončení druhej svetovej vojny bol v celej strednej a východnej Európe negatívny pomer k menšinám vyvolaný najmä zneužitím otázky národnostných menšín nacistickým Nemeckom (ale takisto aj Maďarskom, v období Mníchovského diktátu Poľskom a i.). Aj v Československej republike, ktorá bola v medzivojnovom období na rozdiel od svojich susedov pomerne priaznivo naklonená k menšinám, sa teraz presadila protimenšinová politika a republika bola chápaná ako národný štát len Čechov a Slovákov. Nepriateľstvo sa prejavovalo najmä voči neslovanským menšinám - väčšina nemeckého obyvateľstva bola odsunutá a zostávajúca časť sa ocitla v problematickom postavení, v prípade Maďarov bola snaha o odsun a „reslovakizácia“. Zlý vzťah sa ale prejavoval aj k Poliakom a to až do zmluvy s Poľskom v roku 1947, ktorá pojednávala aj o ochrane menšín. Priaznivejší postoj bol zaujímaný len voči rusínskej / ukrajinskej menšine, hoci Podkarpatská Rus už nebola súčasťou republiky. Cieľom príspevku je teda analýza postavenia národnostných menšín a národnostnej politiky v povojnovom Československu.