V českej a slovenskej historiografii je väčšina literatúry z oblasti dejín dopravy venovaná dejinám železníc. Takmer úplne absentuje výskum historikov v oblasti dejín cestnej siete, resp. je skôr objektom výskumu historických geografov. Aj v tom prípade sa však poznatky väčšinou poznatky obmedzujú na stanovenie presnej trasy stredovekých ciest v krajine a pre mladšie obdobie v preberaní kvantitatívnych údajov o počte motorových vozidiel, atď. zo staršej literatúry. Nereflektujeme na súčasné výskumné trendy prevládajúce v dejinách dopravy uplatňované najmä v Nemecku, Holandsku, Veľkej Británii a USA. Pri výskume dejín cestnej siete a cestnej dopravy v Československu, resp. na území bývalej habsburskej monarchie, v období od 18. do 20. storočia je možné niektoré metodologické riešenia zo svetovej historiografie úspešne aplikovať. Budem sa sústrediť na možnosti využitia metodológie enviromentálnej histórie na dejiny cestnej dopravy v stanovenom období. V Spojených štátoch sa pre takýto prístup v poslednom čase ujal názov enviromentálne dejiny techniky. Možnosti výskumu preukážem na prípadových štúdiách zameriavajúcich sa na genézu vzťahu človek a prícestné stromoradia, cesty ako krajinotvorný prvok, estetika cestnej infraštruktúry.