Cieľom môjho príspevku bude prostredníctvom príkladov spojených s komemoračnou praxou prvej republiky poukázať na to, akým spôsobom bola uplatňovaná idea československého národa v slovenskom prostredí. Zachytenie výberu, prípravy a priebehu rôznych štátnych spomienkových osláv ponúka množstvo zaujímavých impulzov pre štúdium vyjednávania a nacionalistickej ideologickej praxe počas prvej republiky. Základná línia argumentácie bude spojená s tézou o záujme slovenských elít presadiť v rámci konštituovania štátnej a národnej ideológie aj niečo špecificky slovenské, čo sa odrážalo na dôraze napr. na osobu M. R. Štefánika, na akt Martinskej deklarácie či Pittsburskej dohody, resp. vybraných „slovenských“ reálií v kontexte cyrilo-metodského kultu. Zároveň sa však ukázalo, že aj tieto „slovenské elementy“ boli interpretované vo vzťahu k ČSR rôzne, prinajmenšom v líniách autonomizmus - centralizmus. V rámci podujatia by som rád diskutoval tézu, že dôsledkom práve vytvárania československého národného spoločenstva po roku 1918 došlo k posilneniu slovenského nacionalizmu. Nová generácia slovenských intelektuálov sa čiastočne upínala k myšlienke československej spolupráce, ale zároveň sa vymedzovali voči aktuálnej podobe československého/českého nacionalizmu.