Likvidácia teritoriálne, politicky a hospodársky oslabenej Česko-Slovenskej republiky a vznik Slovenského štátu pod nacionálnosocialistickou kuratelou v polovici marca 1939 predstavovali zásadnú cezúru v živote nemeckej komunity na Slovensku. Kolektívna opcia pre nacionálny socializmus, ktorá prebehla bez výraznejšieho odporu už na prelome rokov 1938/39, si vyžiadala svoju daň v podobe politickej a svetonázorovej konformity. Na druhej strane podpora zo strany protektora nového štátu – Nemeckej ríše – sa odrazila v zlepšení hospodárskeho a sociálneho postavenia komunity ako celku. Masívne dotácie umožnili na jednej strane vzostup nemeckého školstva, no na druhej otvorili dvere dokorán pre nacionálnosocialistickú indoktrináciu mládeže. Ďalší tok finančných prostriedkov smeroval do podpory úverového a poľnohospodárskeho družstevníctva, čo malo za následok ešte tesnejšie primknutie Nemcov k materskej krajine a nacionálnemu socializmu. Poskytovanie bezúročných, resp. úverov s nízkymi úrokmi a dlhou dobou splatnosti zas umožňovalo participáciu na arizácii židovských malých podnikov/živností a pôdy židovských vlastníkov. Pri analýze týchto procesov samozrejme vyvstáva otázka, či profitovala z nich nemecká menšina ako celok, alebo len určité sociálne skupiny. Okrem toho analýza spôsobov a metód ríšskonemeckej podpory ponúka aj komparáciu s ostatnými nemeckými menšinami v priestore juhovýchodnej Európy, prípadne aj s Protektorátom Čechy a Morava.