Autor v príspevku stručne predstaví riešenie problému relativity historických narácií z pohľadu predstaviteľov „tradičného“ chápania histórie (G. Elton, M. Mandelbaum), ktoré predpokladalo postupné dosahovanie zhody historikov v jednom modeli (predstave) minulosti. Východiskom ich názorového postoja bol predpoklad korešpondencie „pravdivých“ historických prác so samotnou dejinnou realitou. Prostriedkom k dosahovaniu korešpondencie historikovho textu s historickou realitou mal byť profesionálna identifikácia významov faktov a ich jednoznačné vzájomné usúvzťažnenie. Trvalým problémom dôveryhodnosti tradičného chápania histórie bola narastajúca pluralita prístupov k známym faktom, ktorá generovala odlišné obrazy minulosti. Následne autor predstaví chápanie histórie Haydena Whita, ktoré zvýrazňovalo možnosti a spôsoby vytvárania rôznych naratívnych podôb minulosti. V spojitosti s názormi Haydena Whita poukáže autor na jeho kladenie dôrazu na rôzne hodnotové aspekty (estetické, etické alebo ideové), ktoré sprevádzajú naratívne predstavovanie faktov v historických prácach. Tieto hodnotové aspekty sa objavujú pri historickom spodobovaní minulosti a recepcii historického textu. V spojitosti s pripustením relevantnosti úvah o konštituujúcej funkcii naratívneho celku sa stáva predmetom diskusie teoretikov nielen problém jeho povahy, ale aj jeho význam pri historikovom spodobovaní jednotlivých udalostí. Zároveň s kritickou recepciou Whitových názorov P. Ricouerom a D. Carrom autor naznačí na problém formulovania všeobecne akceptovaných východísk a interpretačných postupov, ktoré by efektívne redukovali Whitovo zdôrazňované vznikanie rôznych (aj zavádzajúcich) zobrazení minulosti. Problém prekonania trvalého (rôzneho) hodnotového nasycovania historických textov naznačuje aj kritika Whita v „postnarativistickej“ koncepcii Jouni-Matti Kuukkanena.