Prednáška sa venuje integračným stratégiám prvej československej maďarskej menšinovej generácie v Československu. Skúma zmeny občianskej identity ľavicovej generácie Srp vo vzťahu k jej ideologickej formácii. Mladá generácia intelektuálov sa narodila ešte pred Trianonom, ale vo veľkej miere už bola socializovaná v Československu; štúdiá absolvovali na „československých“ univerzitách v Prahe, Bratislave, Brne. Táto mládež už neupriamovala svoju pozornosť na staré podmienky, ale si vytýčila za cieľ vytvorenie takej demokratickej federácie, v ktorej sa národnostná otázka skutočne vyrieši. Avšak na ideologické a politické formovanie mladých vplýval demokratizmus Československej republiky, zároveň museli v novom štáte čeliť nacionalistickým snahám. Vychádzajúc z ich vlastných sociálnych a menšinových skúseností považovali sa dôležité budovanie českých, aj slovenských vzťahov. O prezidentovi Masarykovi sa ich viaceré články vyjadrujú pozitívne. Prezident republiky mladých dokonca raz prijal v roku 1930. Zohrali úlohu aj pri vzniku tzv. Masarykovej akadémie (Československá maďarská vedecká, literárna a umelecká spoločnosť). Do jej činnosti sa však významne nezapojili, lebo hoci mládež do roku 1930 ideologicky a politicky sympatizovala hlavne s líniou aktivistov, po roku 1931 sa podstatná časť jej vedenia priklonila k marxizmu. To malo za následok zosilnenie konfliktov s Československým štátom.