Náboženské fenomény nemajú len výlučne politický či cirkevne inštitucionálny rozmer. Bádanie na poli religiozity otvára množstvo podobných či totožných otázok ako nastoľujú sociálne a kultúrne dejiny. To platí nielen pre obdobie stredoveku či ranného novoveku, ale aj v dobe priemyselnej revolúcie či v dnešnej spoločnosti. Domnievam sa, že je veľmi potrebné sledovať adaptáciu náboženstva na meniace sa podmienky, jeho mobilizačný potenciál naprieč spoločnosťou a premeny využívania náboženského jazyka a argumentov. Svojím príspevkom by som preto rád prispel k debate o štúdiu náboženských fenoménom ako sociálneho faktu, ktorý utváral a utvára ráz spoločnosti. Som presvedčený, že vzťah náboženstva a modernej spoločnosti sa neodvíjal v protiklade a omnoho viac ho môže charakterizovať paralelná transformácia pod vzájomným vplyvom. Okrem teoretizujúcich úvah sa zameriam na premeny vnímania charity a formovanie sociálneho myslenia i programu v jednotlivých náboženských komunitách. Pozornosť upriamim na štyri priemyselné mestá (Ostrava, Zlín, Kladno, Jablonec n. Nisou) v časovom horizonte od konca 19. storočia do vypuknutia druhej svetovej vojny. Zaujímať ma bude reakcia robotníctva na sociálne snahy vychádzajúce z prostredia rozdielnych cirkví, či ich význam v procese emancipácie sa robotníctva.