Československo bolo v medzinárodných zmluvách definované ako národný štát „národa československého“. Zakladatelia československého štátu „pružnou úpravou“ skutočných národnostných pomerov prostredníctvom „stvorenia“ štátneho národa československého zabezpečili súhlas veľmocí so vznikom národného štátu takto koncipovanej národnej jednotky. Zatiaľ čo v českých krajinách táto ideologická konštrukcia korešpondovala so zmýšľaním politických elít i bežného občana, na Slovensku bolo jej prijímanie rozporuplné. Spočiatku bola akceptovaná všetkými politickými smermi ako nevyhnutná podmienka existencie nového štátu. Veľmi rýchlo sa však postoje k tejto otázke začali diferencovať. A to nielen na základe politických preferencií. Ako výrazný faktor sa prejavil vek. Mladá slovenská generácia zaujala podstatne kritickejší postoj ako k otázke slovenskej národnej svojbytnosti, tak aj voči (samo)správnemu postaveniu Slovenska v ČSR. Svoje názory verejne prezentovala na Zjazde mladej slovenskej generácie v Trenčianskych Tepliciach v roku 1932. Napriek častému pertraktovaniu tejto udalosti sa v literatúre stále stretávame s jej nepresnými interpretáciami. Či už ide o zjednodušené tvrdenie o jednotnom stanovisku alebo o neúčasti agrárnej mládeže. Cieľom tohto príspevku je preto doplniť a spresniť pretrvávajúce hodnotenia a poukázať na rôznu mieru akceptácie čechoslovakistickej ideológie slovenskou mládežou.