O fenomén čechoslovakizmu v období prvej polovice 20. storočia prejavujú historici veľký záujem už dlhodobo. Cieľom panelu nie je rekapitulovať diskusie už známe zo štúdií orientovaných na tradičné politické dejiny, ale ponúknuť metodologicky a materiálovo inovatívne pohľady do diskusie o intelektuálnych a spoločenských kontextoch československého národného projektu v období rokov 1918 – 1945. Predchádzajúcemu obdobiu, resp. obdobiu po roku 1945 budú v rámci zjazdu venované špecializované panely (pozri Čechoslovakizmus I a III). Hlavným cieľom panelu je diskutovať dynamiku národných a štátnych identifikácií v kontexte presadzovania sa a vymedzovania sa voči konceptu čechoslovakizmu. Toto plánujeme sledovať predovšetkým v dvoch rovinách: prvá je zameraná skôr na dejiny politického a sociálneho myslenia a dejiny politických ideológií a druhá kladie veľký dôraz na štúdium politicko-spoločenskej praxe. 1.) Čechoslovakizmus – utilitárny či kultúrny fenomén? T.j. ako bol projekt čechoslovakizmu reflektovaný, interpretovaný, diskutovaný a kritizovaný v prostredí elít? Zaujímajú nás, hlbšie historické, kultúrne kontinuity a spoločenské a kultúrne kontexty tejto ideológie, podobne ako jej vedomé alternatívy a kritické reflexie. 2.) Čechoslovakizmus – ako predmet spoločenskej praxe T.j. akým spôsobom sa presadzovala nová štátna a národná idea do života po tom ako bol vyhlásený Československý štát, resp. v období do r. 1939 – 1945, keď bol tento koncept vplyvom udalostí v rokoch 1938-1939 posudzovaný z celkom iných perspektív? Napr. školská politika, osveta, spolky, inštitúcie, symboly, hierarchické vzťahy my – oni. V anotácii prosíme okrem jasného pomenovania predmetu záujmu je nutné uviesť aj základnú hypotézu práce, resp. jej konkrétny inovačný potenciál vo vzťahu k už známym výskumom.